SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hluchomír


V žilách prúdi sila čerstvo,
nezjedio jej času zderstvo.
V srdci vatra, kde sú modzgy,
myšlienok hmyr, kľudné nôcky.
Uší páru, sluchu škáru
     nadmier káru.

Chodí, ciepka u potôčka,
vlnka žblnká, čurdží, ločká;
trávnik vrždí, prameň prští,
on len hľadí, čelo mrští.
Neočujné šuchy slujné,
     šepty rujné.

V húšti brezia tlčie slávik,
v blízku snívať bol mu návyk.
Dnes, ah! ním na trilkách visel,
drieme, zmiera vzácny smysel.
Sladká pieseň, horká tieseň
     nejde cezeň.

Netkne sa ho iskra špásu,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
van kuštriaci smrekov riasu;
nie vzdych kvetín, šust konárkov,
chichot hrdlíc, hrkot jarkov.
Nie, nie! darmo. Ťažké jarmo
     prieči kármo.

Nuž tak hlivie, musí hlivieť,
úzkosť cítiť, clivieť, scivieť.
Iným súzvuk tešná práca,
on bez hudby tlie, krváca.
Iní dosti črú radosti,
     on sa postí.

Keby, hej, tak nebies gazda
chorý ústroj vzkriesil azda!
Jak udatne, jako rád by
česť, ctnosť bránil, zlých ťal hradby!
Cnie, cnie, húta, sebe ľúta
     v tichu kúta.