SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začiatkom novembra


Plchnú háje, sviští lesmi,
žlté, plavé šustí listie.
Skvostný pôvab krajov, kdes’ mi,
kde hry, barvy krás menisté?
Slnko skvie sa v nebies modru,
   lúče hrejú, ká to lesť?
Mne trud stláča myseľ bodrú:
ja len jeseň, mutnú tieseň,
   úzkosť cítim, kús’ bolesť.

Darmo žiari jasu žriedlo,
márne vlajú vlákna, siete!
Všetko skrehlo, na smrť zbledlo,
už je kvietie fuč! však viete.
Darmo sliedi zrak mi, jastrí,
  márno strežie čulý sluch:
niet georgín, strojnej astry —
a speváčkov, štebotáčkov,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  hej, umĺknul tesný ruch.

Darmo búlim: polia pusté,
ledy shlúčky kde-tu dva-tri.
Býk, škop žmúri po kapuste,
galgan krumple pchá do vatry.
Hej! inak to bolo inda,
  shovor, smiech znel, hluku vír;
nótil šarvan, herská frinda…
Včuľ? nepôjdu chváliť pôdu:
  zemiak sčernel, vzdmul sa pýr.

Iba kravy zmučia s trávy,
no pasákov nemá píšťaľ.
Miesto dúčeľ čurdžia riavy
skočné vlnky ani kryštál.
Zato v humnách živej obce
  stály tresk-prask, cup a lup.
Čo doniesly svahy, kopce,
pilno mlátia sestry, bratia,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  ľud by chovy mal chalúp.

Keď si mlátia, nech si mlátia,
Pán Boh naspor zrna hojno!
By im zbudlo aj do siatia,
aj žalúdok mal spokojno.
Nezadlho ľahší údel
  práce hýbe ramenom:
kopa konôp, vetchá kúdeľ;
pričom žarty lipnú na rty,
  druž keď vrtí vretenom.

Nuž, tarandy, súčte priadzu
na rukávce, na rubáše — —
Straka šuchla, hľa, na hrádzu,
hosť že prijde, smelo hláše.
Prijde ovšem hustý, hmlistý
  zimy páper — toť je, hach!
Pozrite mi brčky, chvísty:[5]
koľko vlasov — bezo špásov! —
  striebrivý skrut, biely sňah!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nič po všetkom, ať len trošku
ten ozajstný neskôr spadne;
blýskavú ať Foiba drožku
obdivujú srdcia chladné.
Nech papršky milo svietia
  ligotavým trpytom,
až do ňáder mojich vletia…
Pri ich lúči veršík rúči
  dumným tvorím varitom.

Dl. 29. X. 1899



[5] chvíst — vlnistý, s hlavy visiaci vlas