ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Brní vetrík v breskýň, brní v marhúľ sádku.
Pŕchne listie
v trúchlom šviste;
šípi, šušká,
sťaby muška:
Moje žitie chradne iste,
ztráca peknosť vratkú.

Tvoril som si, kreslil maľovidlá čarné:
techy vzorku,
blaha hôrku;
jasný, plesný
roztoch vesny…
A, hľa, myseľ vláčim horkú,
trudy útrob chmárné.

Staval som si, kriesil všaké vidín krásy:
prívet, lásku,
dobrosť našskú;
kruhy kľudné,
srdcia vľúdné…
Ah, blen znášam, zášti rázgu,
strasť ma zjedá kási.

Sklamal som sa nadmier v plánoch, cestách riadno.
Sladké túžby
vyšly v súžby;
dumy zámkov:
lienky vánkov…
Žiaľu vliala krhla družby
hrudi mojej na dno.

Nehľadám už tvárnej priaznivosti viacej,
nie sfér sníkov,
šiaru rtíkov;
radšie v tieni
dučať mieni
duch môj, vstred než ničomníkov:
tlupy, raniť chtiacej.

Radšie v ruchu vetvíc chytám, clivý, šust ja.
Tým sa pútam,
o tom hútam;
treštivosti,
davu zlosti
v hučnej hlave lúštim, ľútam
pri šeleste šústia.

Fučí vietor, mácha, suché zlomky zmieta.
Šmúrna jeseň
stoná tieseň;
výhost hriechu:
vztýč skrúch viechu!
Pomíjania hviždí pieseň,
strniskami lieta.

Dl. 13. IX. 1900