SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slávik


Keď som dibkal z hájika,
čul som kloktať slávika.
Z toho kloktu, z akkordov tých
žalosť znela veliká.

Vzdychnul vetrík ľútavý,
sústrasť šeply dúbravy…
Nelkaj, cný stvor, čas dobrý hoj,
rany srdca uzdraví.

Bože môj, ah! prebože,
speváčku sa spomôže;
lež tú moju dušu psotnú
kto vylieči, hej, ktože?

Trápnych záhad sirý vták
hútam, riešim tak i tak.
Avšak hmlistých tajín kŕdeľ
horkosťou mi vlaží zrak.

Sronený ja skrz i pres,
bôľ, sten slúcha hora, les.
Ah! kde ká sluj[15] čarodejstva,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
odkliatby kde sladký hles?

Nikde, nikde! zavzlyká
duch môj súžbou slávika.
Mne len trampôt prameň prýšti,
bieda, úzkosť veliká.

Dl. 11. VII. 1900



[15] sluj — jaskyňa