Vesna života
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Oj, vzhuplo znov nám, tu, hľa, zas je
to milé, ľúbe vnád jaro!
Sa v mladej kochá obzor kráse,
hor, dol sa hojká v helu riase,
vrie žitie, hmýri bujaro.
Jak svižno pučia stráne, hvozdy,
a šum šelestí, dumný háj.
O závod nótia žlny, drozdi,
nik s bodrosťou sa neopozdí —
je tón milostný kriesu kraj.
To slnce kyprí zem paprškom,
čo kde pobozká, okreje.
Škrivánkov trilka znie okrškom,
čulé jahnence drobčia vŕškom
ku pašiam svojej nádeje.
Po poliach, lúkach trieli Vesna
a kvetmi trúsi sad i luh.
tam v kúzla vábi rozkoš plesná —
kam páčiš: tešný všade ruch.
Po briežkoch, lazoch bystré dietky
si skromných fiál nuria skryt.
Si všaké tropia šanty, pletky,
čo zočia, schamrú čačky všetky —
Ó, prostopašný, vrtký hyd!
Po krúhoch sličná sliedi hoľka,
nuž podbiel sbiera úvalín.
Ten vzácny sokol vždy jej voľká,
mu vďačnosť sluší koľká-toľká:
toť kytka vonných konvalín.
Po kopcoch plužia volky rumné,
kol nich koristia havrani.
Pri víroch kopú hajzy šumné:
Boh im požehnaj v cárku, humne,
pomôž čeliadke v úfaní!
Hon, lán osenia rúče rastnú,
hľa! slasť: luniacu zrieť zeleň.
To zrnce v plochu padlo šťastnú,
za znoj donesie plácu mastnú —
Hej, gazdu roztoch: role len.
Tvŕdz zmelčí útrob zeme-matky
a jadro zvlaží brázd potom.
A dúfa pevne: Boh dá zpiatky
plod hojný pôdy, choseň sladký,
za ním sa zdieral klopotom.
A zvanie vánok, zve ho v sosny,
na kľudný odfuk, do ticha…
Mňa tiež akýsi prelud prosný
ludári jarnej chvíle vo sny,
kde nehrozí lož, pleticha.
Vzduch dusný, tesný kút opustím,
a spiem velebnú v prírodu.
A huš! konárim hebkým, hustým,
po prtiach dúbrav čochrem, šustím,
zlatú požívam slobodu.
Dl. 14. V. 1898
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
