SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po súde


Šťastlivý som, blažený som,
  jednak ma Boh rád má!
Slobodný je čestný básnik
  s dvoma kamarátma.

Vedel som ja dobre, isto,
  v piesňach zloby nenie.
Nenávisť len židov môž’ byť,
  čo ma pred súd ženie.

Šeptalo mi srdce vážno,
  nevinné sú nóty.
Liberál len, lotor, huncút
  pľuje mi na bôty.

Chlebičkár len, hladoš hnusný,
  besom na mňa híka,
mysliac sebe, ľva že driapne,
  no lapil šustríka.

Chytil, viedol mňa šustríka,
  oddal porotníkom;
by mi Vacov skytnul cellu,
  strážča mi bol strýkom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Lenže páni porotníci
  viacej mali v modzgu,
psie než chatry šiflikárov,
  čo metaly kocku.

Svedomití porotníci
  skvelým riekli súdom:
Dajme pokoj statným básňam,
  tichým ľudstva údom!

Slovutný som tedy majster,
  nie ledáky chasnik!
Príbuzný som Petőfiho,
  Burnsa, Sachsa — básnik!

Chýrečnému chlapíkovi,
  dajte, ľudia, práce!
Moja ruka dobrá, pevná,
  všetko spraví, spláce.

Čižmy, bôtky aj kamašne
  tvorí duch majerský.
Sem sa s prácou, sem sa s prácou!
  prosí hošík herský.

Dl. 15. XII. 1896

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama