ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Šťastlivý som, blažený som,
jednak ma Boh rád má!
Slobodný je čestný básnik
s dvoma kamarátma.

Vedel som ja dobre, isto,
v piesňach zloby nenie.
Nenávisť len židov môž’ byť,
čo ma pred súd ženie.

Šeptalo mi srdce vážno,
nevinné sú nóty.
Liberál len, lotor, huncút
pľuje mi na bôty.

Chlebičkár len, hladoš hnusný,
besom na mňa híka,
mysliac sebe, ľva že driapne,
no lapil šustríka.

Chytil, viedol mňa šustríka,
oddal porotníkom;
by mi Vacov skytnul cellu,
strážča mi bol strýkom.

Lenže páni porotníci
viacej mali v modzgu,
psie než chatry šiflikárov,
čo metaly kocku.

Svedomití porotníci
skvelým riekli súdom:
Dajme pokoj statným básňam,
tichým ľudstva údom!

Slovutný som tedy majster,
nie ledáky chasnik!
Príbuzný som Petőfiho,
Burnsa, Sachsa — básnik!

Chýrečnému chlapíkovi,
dajte, ľudia, práce!
Moja ruka dobrá, pevná,
všetko spraví, spláce.

Čižmy, bôtky aj kamašne
tvorí duch majerský.
Sem sa s prácou, sem sa s prácou!
prosí hošík herský.

Dl. 15. XII. 1896