Vesna života
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Čudné, smiešné, zím že klíma?
nebalušte, ľudia božskí!
Čo vás prelud sníkov tríma,
a či bdiete s liehu plosky?
Pretrite si, hach! okále,
zrite vôkol, v šíre diale!
Kde sú mrazy, mrazy silné,
striech že klince praštia dômkov?
Kde sú hvizdy vetrov kvilné,
chvejot hlučný nahých stromkov?
Ani slychu, ani chýru,
ľavnosť vidieť všade číru.
Kde je svieži sňahu vrzgot,
kvety okien, hustý závej?
Kde hrkálky, peny frskot
juných pejkov, korby riavej?
Kmitu ciagľov, lesku srieňa
nezrie pajta, ani cieňa.[6]
v riekach piesty, samé vechte.
Devy drhnú, perú práčky,
chichocú sa vlniek v šplechte.
Nezbedná mlaď brúsi, fára,
bosky lieta, šanty stvára.
Čoby aj nie, jakoby nie?
Slnce žiari sťa za mája.
Rozhúpaný ručaj plynie,
živej obce pokraj krája.
Vrany, kavky lozia v dieloch,
škodnú máva chrobač prieloh.
Zmizol úmlk hôrky, hvozda,
ožívajú vŕšky háje.
Čujem remzať družku drozda,
pinky skočnosť, hej, milá je.
Letný vetrík fúka lesmi,
tuhá, tvrdá zima, kdes’ mi?
Dobre zajkom, nie sú v súre,
neboja sa ponôv, ďavku.
Puška lengá kdes’ na múre,
nemusí prejsť čúrka lávku.
Mlákou šplúnať,[7] hlinu miechať?
Radšie fádno v chyži zviechať!
Nič to naplat, ni psi nehnú,
nič nevábi ich do stránia.
Pod stenou si rákoš striehnu:
husi, kurky, kačky chránia.
Moriak sa vše duje durný,
hudrukuje na ne spurný.
Ozaj teplo, ozaj snadno:
hajzy v pavlač mrskly ľajbeľ.
V čom si dvoria, drobčia ladno:
júna príber, čviká vrábeľ.
Nepredarmo: trasorítky,
hrubší šúch im ťažký, bridký.
Vpravde milo, vpravde vľúdno,
vetvy len-len že nepučia.
Pôvab vonka zovie kľudno:
prírody poď do náručia!
Nemrhaj chvíľ v kúte márne,
ber sa radšie do kolkárne!
Zriedkavé to v januári
gule púlať,[8] dámy rútiť;
vzpružnosť v žilách, rumeň v tvári,
veselo sa točiť, krútiť.
Nehalaškuj,[9] nezaháľaj,
cvič, túž údy, sedľač váľaj!
Srď sa, izbo, či nesrď sa,
v zimy stredku keď tak jarno,
poslúchnem hlas citov srdca,
spiecham, kam chce, volá sparno.
Však, až ducha zima vpáli,
aj pravá jar so mnou žiali.
Dl. 28. I. 1899
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
