SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hory


Hory, hory, husté hory,
švihlé jedle, smreky, bory!
Vo váš chládok náhlim, chvátam,
keď mi srdce súžba morí.

Tam v tom nežnom vašom chládku
zabudnem lesť sveta hladkú.
Tajomná tam tíš na horkosť
zľavu kvapká kúsi sladkú.

Hory, hory, dumné háje,
lahodného kľudu báje!
Vy neznáte podlosť, planstvo,
zlosť ľudí jak ohromná je.

Vzduch váš veje vľúdno, čerstvo,
vták šelesti, hrá sa zverstvo.
Vo vás nerve, nedrancieri
vzteklá zbojnič, hnusné zderstvo.

Hory, hory, zvučné lesy!
u vás duch môj radšie dlie si,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
než v pre tlumu sverepého,
kde sa lož, klam, podvod miesi.

Vstred vás tak sa milo cítim,
šumom, vôňou nútor sýtim.
Vy ste mieru, blaha skrýšou,
pravým, ľúbym duše žitím.

Hory, hory, temné hory,
liečivé vy nebies tvory!
Prijmite mňa vďačne, verne,
keď som občas rmutný, chorý.

Dl. 31. V. 1900