SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Namyslená


Pred sebou mám, ej, malebnú krásu,
súcu pripäť k hrdinskému pásu.
    Vehlas, chýr jej krúži, lieta
    po končiaroch, doloch sveta,
      bystrú kúzli massu.

Vzrast jej vzorný, driečok hebný, štihlý,
sťaby ste len vsi na nymfu mihli.
    Či je v sádku, či pri méte,
    všade pekný zjav ten zriete,
      či v poli, či v sihli.

V mlieku plávu rumené jej líčka,
koľká slasť v nich, spanilosť sa hýčka?!
    Vraných vláskov hravé brčky
    kradmo ľnú na slychy, krčky,
      biele čelo, víčka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Sivých očú kmitné hviezdy, čisté
obodria cit, zjasnia dumy hmlisté.
    Drobné zúbky — skvelé perly,
    súce blesku drahej berly —
      vzácna zdoba iste.

Akkord, útrob hlaholiaci túhu,
ni slávička v kľudnom prelesť krúhu.
    Zôrnych perí vrava zľudná:
    ľúbeznosti, vzňatia studňa,
      priazeň skytá púhu.

S toľkou nehou, s toľkým vnady skvostom
hupká ruží po chodníku prostom.
    Kto jej spáči luznú tvárku,
    bytnosť, mnie, to z nebies parku,
      anjel v tlume sprostom.

Čarnosť tú však, vzor ten krásy, ten jas,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
čo ochráni proti brudu pien jaz,
    tú ctnosť, chlúbu, prívet, lásku,
    mašurku sťa na povrázku,
      opanúva peniaz.

Dl. 11. VII. 1900