SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V záhradôčke…


V záhradôčke majorán,
otvor dvere dokorán!
Veje vetrík z dúbravy,
vnesie nádych voňavý,
balzam, liek na drahno rán.

Pri pilieri ľalia,
biele listne rozvíja.
Biele listne, krásny kvet,
prečo si mi splietla svet,
keď včul málo som ti ja?

V tichom uhle rozmarín,
kto mi staví oka rin?
Duše súžba, hrudi bôľ
prečo som tak verný bol?
Zmarím sa ti, ah! zmarím.

Prostred hriadky ružeker,
óh, šuhajko, ber ma, ber!
Radšie budem s tebou žiť,
ako bys’ mal v prsti hniť,
óh, drahý môj! ver mi, ver.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
K. N. M. 20. XII. 1902