ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Óh, smevný, vzácny jari kvietok,
čo rastieš v ihrách neviny!
Kmit, úslň žitia, zlatý vrie tok —
to obrázok ti jediný.
Hľa, bielych ľalíj pôvab, krása
ťa, družku, slávi rozmilú;
vstred lupňov tvojich van kochá sa,
poľúbi ružu spanilú.

Vše bľuskáš, zieraš do budúca.
či blesku tam je, žiary dosť?
Či voždy budeš, duša skvúca,
sťa, tiech, blaženstva útly hosť?
Či kvitnú aj tam lúky pestré,
kry šantov, čarné chvíľ nivy?
Ukážu nymfy, drahej sestre,
kráž rojkov lásky priaznivý?

Mnieš, mnieš, jahôdka, v zvučnom háji,
si pradieš, pletieš krásny raj;
ten kraj prelestný vonnom v máji,
kde v spln prechádza túžby taj.
Po šumných mieru nyješ chrastiach,
kde prúd ľúbosti žblnkotá;
kde vtač šelestí v jedlíc slastiach
o prajnom šťastí života.

Ój, hútaj, hútaj, holubička,
si snuj malebný báji svet,
pokým srdienka tlkot vyčká
holúbka cukrot, prosný slet.
Óh, snívaj, snívaj, Boh milostí
ťa v ctností zadrž velebe!
Ti zdravia popraj, spokojnosti,
daj rozkošné ti snáh nebe!

W. 11. XI. 1901