SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Gertrúdke


Óh, smevný, vzácny jari kvietok,
     čo rastieš v ihrách neviny!
Kmit, úslň žitia, zlatý vrie tok —
     to obrázok ti jediný.
Hľa, bielych ľalíj pôvab, krása
     ťa, družku, slávi rozmilú;
vstred lupňov tvojich van kochá sa,
     poľúbi ružu spanilú.

Vše bľuskáš, zieraš do budúca.
     či blesku tam je, žiary dosť?
Či voždy budeš, duša skvúca,
     sťa, tiech, blaženstva útly hosť?
Či kvitnú aj tam lúky pestré,
     kry šantov, čarné chvíľ nivy?
Ukážu nymfy, drahej sestre,
     kráž rojkov lásky priaznivý?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mnieš, mnieš, jahôdka, v zvučnom háji,
     si pradieš, pletieš krásny raj;
ten kraj prelestný vonnom v máji,
     kde v spln prechádza túžby taj.
Po šumných mieru nyješ chrastiach,
     kde prúd ľúbosti žblnkotá;
kde vtač šelestí v jedlíc slastiach
     o prajnom šťastí života.

Ój, hútaj, hútaj, holubička,
     si snuj malebný báji svet,
pokým srdienka tlkot vyčká
     holúbka cukrot, prosný slet.
Óh, snívaj, snívaj, Boh milostí
     ťa v ctností zadrž velebe!
Ti zdravia popraj, spokojnosti,
     daj rozkošné ti snáh nebe!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
W. 11. XI. 1901