SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ej, keby ten vtáčik…


Ej, keby ten vtáčik tušil moje strasti,
nespieval by toľko pri krovinke v chrasti.
  Zaletel by milej k oknu,
        vyštebotal verne:
        moje oči čierné
  jako slzia, v žiali moknú.

Ej, keby to dievča znalo moju súžbu,
splnilo by vrúcu srdca môjho túžbu.
  Prikvitlo by rúče ku mne,
        kuklo, bleslo snadno
        útrap nútra na dno,
  vyliečilo by mňa umne.

Ej, ale ten vtáčik nevie, čo mi chýba,
strižka blahom plýtva, v úslní sťa svíba,
  nepríde mi nazrieť k oknu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
        Preto, had sťa v prúti,
        bôľ sa vo mne krúti,
  zraky v horkých slzách moknú.

Dl. 26. VII. 1900