SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bodaj


   NA kopienku bôrie,
   nad ním zábron[2] zôr je…
Falošný, hej! šuhajíček
   pod hájičkom orie.

   Orie, grapou kráča,
   v kroví spieva vtáča.
Nóť, ej! vtáčku, že mi líčko
   rosa slzí máča.

   Ľúbila som verne
   oči jeho čierne.
Ej, nechal ma, našiel inšiu
   v stráni pri lucerne.

   Blúkam, vzdychám hájom,
   sťažujem sa májom:
Ah, môj Bože! druhej vás už
   vytne falši zájom.

   Veje vetrík, fúka,
   kukuk solo súka…
Ej, kukaj mu, bodaj žiaľ ho!
   zúfalstvom nech skúka.

   Bodaj novej milky
   nemal ani chviľky!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Bodaj by v ňom dobrej vôle
   nezostalo byľky!

Dl. 26. VII. 1899



[2] zábron — keď ovocie začína zrieť, červenká sa