SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mladosť


V obraznosti smyslov
ciepkam s hlavou svislou:
Ušlas’, mladosť, ušla,
brnk sťa plachých sysľov.
Ako, hnevný vietor
z hôr keď k plesu slietol,
hravá brehov mušľa.

Jako stráne, polia,
darmo sliedim rôľ ja
skmásaný skvost, krásu,
pusté, prázdné bolia:
spŕchly ducha kvietky,
vyschly slasti všetky,
šašín zrieť len riasu.

Bodré chvíle s bratky,
spokoj, smiechot sladký,
riedko, riedko, riedko!
jak sa hlásia zpiatky.
Pohuľanky nikde!
V šmurnej ležia krypte,
jak to zvädlé dietko.

Dumy zábav mysle,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
sťa jabĺčko kyslé,
vábnu tratia moc mi,
nully z predu v čísle.
Sirý vták sťa cliviem,
nieto techy, hliviem
dňami nudy, nocmi.

Vôkol víchor šustu,
v ušiach mám hmlu hustú —
chladnem jaksi, chladnem,
vesny vidiac spustu…
Vôľa, chuť i sláva
jako mŕtva riava —
chradnem jaksi, chradnem.

V obraznosti smyslov
s hlavou sedím svislou:
Ušlas’, mladosť, ušla,
brnk sťa plachých sysľov…
Hútam, hútam v kútku,
vzchytí súdba lútku,
zmizne brehov mušľa.

Dl. 21. XI. 1896