SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lastovičky


Závidím vám husto, časte
pekné žitie, blaho, šťastie,
    lastovičí roj!
  Horujete vysoko,
  pozeráte hlboko
    na čmýr tvorstva, broj.

Kolesíte v čiernom rúchu,
netušíte pachu, kúchu,
    čo previeva zem.
  V bodrých ihrách, svevoli
  štebotá si, šveholí
    váš rozkošný snem.

Družný súcit, žičná láska,
— niet u vás pry, rôznic hláska —
    svornosť viaže vás.
  V sĺz tom biednom údole
  rozkol, zášť, hnev nás kole,
    hriechu kysne kvas.

Kvivdy u vás niet, žalosti,
nežeriete sa v besnosti,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
    jak duševný kmen.
  Vstred nás rvy, msty večite,
  na dni, v súmrak, v úsvite, —
    bytie horčí blen.

Laškujte, zôkol-vôkol,
nedesí vás rároh, sokol,
    pustošíte hmyz.
  Nesmrtný nás, Boha ľud,
  pardov, tígrov ženie pud,
    hyén vábi hryz.

V znave, sparne, kde-tu párik,
čupnete si na konárik,
    bľusknete vše mlaď.
  Útoční my súperi
  divé dáme údery,
    my škrtíme brať.

Splniac úkol, v leji, v búrkach,
keď hromov znie ostrý durk, ach!
    v hniezda spiete znov’.
  Rod my víchric, odboja,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  zažijeme pokoja?
    Keď nás vpustia v rov.

Dl. 1. VI. 1900