SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Večer

     
Večer šumný, tichý, dumný
  rozostlal sa priestorom.
V trudnom stesku šliapem stezku
  medzi ražmi, cintorom.

Súce jesto, kľudné miesto,
  mysli, srdcu človeka,
čo si priekor s rúchom svliekol,
  preč od hluku uteká.

V šante vánkov, hrách červánkov
  tak lahodno duši tu!
Kvet, byľ, tráva vôňu dáva,
  kriesi vôľu ubitú.

Šuchor zbožia, šelest hložia
  tríbi, hojká ducha mi.
Snivý slávik, čo mu návyk,
  vďačí sa mi nótami.

Z kochov diery netopieri
  krúžia ponad hrobitov.
Svätojanské mušky, pánske,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  mŕtvym svieťa kol bytov.

S briežkov, s vŕškov stá, stá cvrčkov
  cvrká, hudie až veľa.
V ovsov skrýši vše sa pýši
  chripľavý chrest chriašteľa.

V chrasti stráne, v oviec láne
  dúčeľ kvíli, fujara.
Bačovisky víria výsky,
  spieva druž diev bujará.

Na zun smrečia síci[16] škrečia,
  koho chcú so sveta sniesť?
Nič to, nič to, pudu chtíč to,
  neuškodí vtáka lesť.

Hriech či spácha, že balácha
  plaché babky, slabý um?
Zrak môj astry riavy jastrí,
  brezín slúcham tklivý šum.

Óh, jak mile jesto: chvíle
  v diali brúsiť od chalúp!
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jed nezúri poza múry:
  nik neráce cti na lup.

Óh, jak trebné, jak velebné
  hviezd je skúmať milliony!
Zrieť moc, krásu, múdrosť, spásu,
  hodnú ľudstva poklony.

Óh, jak tešné a prospešné:
  holým dlieť je pod nebom!
Kober dláviť, blaho tráviť,
  umien kŕmiť sa chlebom.

Dl. 12. VII. 1900



[16] síc — kuvik