SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri kachliach


Kachle moje milé, dobré,
najvrúcnejšie vy priateľky!
Keď sa chladná hruď k vám opre,
zhreje sa mi, zhreje celky.

Milujem vás, aj sa chlúbim
vašou priazňou, hej! mnohému.
Keď čaríte teplom ľúbym,
oči moje si zadriemu.

Hej, zadriemu, duch však sníva,
v luhoch, v hájoch liece, blúdi.
S lahodnosťou deň mu splýva,
nerušia ho tylí trúdi.

Chodí sebe, voľno cvála
v kvetoch pestrých sviežej vône;
Bohu, slýcha, jak znie chvála
v ratolestiach nemej tône.

Hoj, tí vtáci, spevní vtáci!
rozkoš ich zvuk, radosť hojná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pôžit: bystrín tok zurčiaci,
šumot bučín, hudba kojná.

Hlcem roztoch, blaho, krásu,
skvelé snujem ideály;
nezhlodzú ich zuby špásu,
nezotročia hriechu škály.

Maľujem si rajské žitie,
ctnosť kde tróni, velí pravda;
láska riadi srdca bitie,
smrtný úder meč lsti zavdá.

V nadšenosti dychčím, zbŕkly,
ohňom horí zrak i líce — —
Víchor zhviždí, hry snov shŕkly,
snehu tancov na tisíce!

Nech tam psí sneh fučí, perie,
nech si skrýva polia celky!
Zavrený byt, stráž u dvier je,
útlo stískam si kacheľky.

Dl. 24. I. 1900

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama