Vesna života
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Bledá, kľudná, vonná, vľúdna
leta noc
srdcu môjmu zlevy studňa,
lieku moc.
V nej otuchnú vichry útrob,
chujavy,
v nej sa oddych, kýžený[12] mier
objaví.
V tôni jedlíc, v bystrej dumke,
sirý, sám,
strasiem strasti, čulej umke
krýdla dám;
a sa vzchytnem v minulosti
jarý svet,
pestrých sbieram rozpomienok
smačný med.
Mladosť prešlá: hojdavé sny,
zlatá báj;
blúznivé hry, pletky vesny,
kvetný máj.
Rozmach vôle, rozmar, výtrž,
sladký cit,
krásny kmit.
Rozkoš mysle: skvelé plány,
smelý vzlet;
prívet družstva, pravdy lány,
svorný ret.
Teplý úprim, lásky vatra,
bratský ruch —
Óh, nevinný rojčenia čas,
šťastia luh!
Ľúbezná, hej, blaha lúka!
kde mi, kde?
V mŕtvych ríši, smrť flór súka,
nad ňou bdie.
Vyschnul roztoch, sprhly hostín
pôžity,
čarný vek môj rovom ťažkým
pokrytý.
Nádejí sad, hrady skvostné
trosky len;
pekné túžby trpčia ostne,
horčí blen.
Lesti, planstva surový ma
súži voj —
Koľký, ah, to prievrat vôkol,
Bože môj!
Jasna mysmi, techy hájom
mrak sa pne!
Zášť, pik, zvrhlosť štvú navzájom
proti mne.
Útok, ústrk drzý držia
pomsty srok;
tupý bôľ mi nemých lúdi
slzí tok.
Ah, kde kynie zlevy studňa,
liečna moc?
Zlevy studňa tichá, vľúdna
leta noc.
Tam upŕchnu hnevné útrob
chujavy,
tam sa hruď mi, sronený duch
zotaví.
Dl. 14. IX. 1899
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
