Vesna života
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Túžil som ja, túžil svetovej do Viedne,
vyliečiť si hučné, tupé uši, biedné;
zastaviť ten cvin, zun, čo ma trápi, večný,
sipot, piskot, šustot zatokániť priečny.
Išiel som ja, prišiel: by som očul vtáčka,
v sihlinke čo kvíli, v tichom žiali plačká;
v bzukote by včelku, trepotavú vlnku
bystrého potôčka v hravom slyšal žblnku.
By som poňal vzdych, šept voňavého kvietia,
chvejný šumot lístkov, čo so stromu letia;
spev by jarej detvy, rozkošnej zvuk vesny
srdcu môjmu sladký, príjemný bol, presný.
v útroby mi splýval dojímavej hudby;
velebný by organ, význam hymny chrámov
chodbou sa vždy klznul v ducha môjho priamou.
Svedomia by žernov, sťažnosti pŕs tajné
mohly mi baránky, ovce šepkať kajné;
nedužným by balzam, chorým sily nával,
nešťastníkom nádej, radu, techu dával.
Išiel som ja, prišiel… No daromná dráha!
Veda, zručný nástroj, mluno nespomáha.
Niet u ľudí žriedla, zkiaď mi zdravie prýšti —
v hlave mojej trudnej zvoní len a piští.
V stav sa hluchých vhrúžiac, zadumaný blúdim,
čo bude, čo prijde? strach ma jme, keď súdim.
Neblažia ma krásy ringov, burg, paláce,
ústroja keď s boltcom doktor nepoláce.
Budúcne keď, žiaľboh, nepochytím hláska,
ker čo javí, trávnik, prívet útly, láska;
keď ibák ryk, vreskot, mažiar, kanón borný
prerazia mi vetchý bubon uší, vzdorný.
Darmo avšak, darmo, darmučinko, darmo,
nezúfam, nerepcem, vláčim súžby jarmo.
S trpezlivým Jóbom v zmrku volám, z rána:
Pán mi dal, Pán aj vzal, sláva menu Pána!
W. 30. X. 1901
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
