SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sen poľovníkov


Snilo sa mi, či ma stretlo?
V zvučnom háji, kvet sťa v máji,
švarné dievča venček plietlo.

Žblnkotnej u spešnej riavy
šumnú vílu s dlhú chvíľu
vetrík ľubkal, kmaskal z trávy.

Úskočný ja vnady jáger
meral vzácnu stvoru, prácnu,
či kde ušiak z húšti zná ker.

Stojím, stojím ako zo sna,
cítim, cítim hruďou, bytím:
vrch sa krúti, točí sosna.

V tom hles, ďavkot… Chopím pušku.
Durná srnka jedlím brnká…
Pif, paf! plánok trafil hrušku.

Ej, sto hrmien! ušlo zviera.
Lež, ah! svízeľ, zjav že zmizel,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
ten mi srdcom väčšmi sviera.

Keď tej šuty, durku nenie,
nezľaká sa nymfy krása,
dial slyší zurk, smrečia chvenie.

Aj včuľ venček ten by plietlo
v šume vetvíc, v dume snetvíc…
Snilob’ sa mi… Či ma stretlo?

Dl. 17. I. 1900