ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sa, sa! volky kolo roľky,
vŕtajme ten záhonec!
Mäkké sience, viky vence
dôjdu námah na konec —
Hejsa, Čákov, chceš bodliakov?

Orme brázdu luhom gazdu,
čo po predkoch zdedičil.
Sejme žítko v riadky plytko,
jako indy, tak i včiľ…
Hô! Hô! párka, hľa, spie starká!

Postoj, synku, pochyť žinku,
čo si taký galbavý?
Chutná práca sa vypláca,
myseľ, vôľu napraví.
Nože friško, milý Miško!

Fedruj, brána! v mene Pána
melči tvŕdzu, hrudy hryz!
Vrany, blysky, zobte v pysky
pandravov čmyr, škodný hmyz,
ať neštípu, býľ nerýpu.

Nóť, škrivánku, v jarnom vánku,
cvrkoľ, cvrkoľ krásy dúm!
Až vyrastne steblo šťastne,
oblaží ťa sladký šum…
Skryje všetky tvoje dietky.

Otče z výše, nebies ríše,
opatruj toť moju stráň!
Ros, hrej temnú sloj tú, zemnú,
od ľadovca, sucha chráň!
V slnku, daždi, klas, kli každý!

Žehnaj, áno, v zmrku, ráno,
žič rodinke, čo treba!
Diel ať hlási zlaté riasy,
bohatú žeň, kus chleba;
lásku stále Tvojej chvále.

Sa, sa! volky domov s roľky,
s kroka na krok, po tichu.
Viem zaiste: ustaly ste,
žiadavé ste oddychu…
Váš ten býtok stravy prítok.

Dl. 13. II. 1897