E-mail (povinné):

Dlhomír Poľský:
Vesna života

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 59 čitateľov

V záhrade


Záhrada úhľadná, záhradôčka ľúba,
okriatia ty úchyl, dumných stvorov chlúba!
Tys’ pružnosti žriedlom, jemným ducha sítim,
v tebe sa tak snadno, tak spokojne cítim.

V mäkkých tvojich trávach bujný, pestrý kvet je,
rozkochaná báje myseľ zlaté pletie.
V šibkých tvojich vánkoch nadchnutý um, bystrý,
hmlisté svety kúzli, čarné blaha iskry.

V trme-vrme ľudstva premrštenosť, pýcha,
v stromov tvojich tôni úprimný mier dýcha.
V tvojich krovín húšti svornosť, láska sní si,
lahody hlas lúdi, radosti zun kýsi.

Tacmem sa po krúhoch, poliek zračím hriadky,
slýcham šumot listia, ševel pevcov sladký.
Po bylinkách šmátrem, zelín hladím riasu,
obdivujem súlad, prírody pel, krásu.

Srdce sa vznáša, rozkoš pýri líce,
v smaragde čalúna bariev, zdôb tisíce:
narcisov, sirôtok, hyacintov množstvo,
úteche čo ňáder naprskalo Božstvo.

Obzerám stokrásky, nezabudky modré,
vôkol bzučia včelky, čmely, osy bodré.
Plaším shluk motýľov snetvou bazy hustou,
slepiciam i kačkám hádžem zoby chrústov.

Kukám hoj nechtíkov, pivônky, hrebíčky,
jako nežne slíčia zeme tvár, matičky.
Neúnavných sliedim čížov, peníc vtač ja,
húsenky, hej, lovia, holiatkam krm vláčia.

V konári mišianok neposedné pinky,
čiperné sýkorky stvárajú šibrinky.
Obdiaľ liece stehlík, čosi sa mu nezdá,
v chrasti čupí máček, číha na čik hniezda.

Bázlivé i vrabce fujazdia z ribizlia,
špehúňa by lesť ich pazúrmi nepizla.
Uchopím štelinku, namierim pošušky —
jarabý úkladník frk! na makov hrušky.

Čo ma tam po šelme, nech si líže briadku.
Strmácaný smrečkov beriem sa do chládku.
Otvorím si šumné Hviezdoslava básne,
a čítam a čítam kde mlkom, kde hlasne.

Z veleby oblasti, z nadšenosti ríše,
kejsi chvelej piesne tón ma vykolíše.
Fantivá, ej, hojza, súsedoviech dcéra,
čo sa proti snilka pokojíku spiera.

Očúvam, počúvam kaderavú vílu,
hltám, hltám chutnú nótu s dlhú chvíľu.
Očúvam, počúvam slovcia sloky presne,
až mi bdelosť v náruč hravých driemot klesne…

Záhrado radostná, záhradôčka ľúba,
zábavy ty miesto, tichých duší chlúba!
Buď vždy sily žriedlom, kľudným ducha sítim,
v tebe sa tak ľahko, tak príjemne cítim.

Dl. 24. V. 1899




Dlhomír Poľský

— príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.