SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nekyp, nevri…


Nekyp, nevri, bolesť srdca,
tklivá mäkkosť, stuhni, stvrď sa!
Zabuď pôvab, ruže tvárku,
spomienka jej: žiaľ po nárku.

Ruža šípa, pichu bázeň!
zneužilas’ juna priazeň.
Bodla si ho lstivo, zradno,
žeh mu vrhla duše na dno.

Kochaj, teš sa po fortieli!
Čas, vyliečiť mosor,[17] trieli.
Pretvarného však judáša
opovrhu prúd zanáša.

Dl. 27. VII. 1900



[17] mosor — úder, rana