SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do spevníka


Komu ľúbe kvetín hriadky,
  tepich lúčin, zvučný háj:
tomu akkord spevu sladký,
  toho kúzli piesní taj.

Hlahol rád kto vtače slýcha,
  ševel, švítor, šumný šum:
v čarovný vzduch slasti dmýcha,
  vnorí sa do piesní dúm.

Kto sa kochá v luny kráse.
  komu luzná hviezdna noc;
radosťou sa plesnou trasie,
  omantá ho piesní moc.

Rád kto grúňa čuje riavu,
  s akou túžbou žblnkoce:
v hlasov ihre cíti slávu,
  čo len z neba mihoce.

Komu drahý mladi roztoch,
  blúznenia vek milený:
v ríš blaženstva prejde môstok
  v tichom-hlučnom vírení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Dl. 10. XI. 1898