SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nezábudky


Nezábudôčky, strojné nezábudky,
v hebunkých trávach zmotané parútky,
    jak vážim si vás voždy, haj!
Nad kvietim dumám sviežim, ľúbym,
sa ihrám, bavím, zrejme ľúbim
    tú peknú druž, váš modrý háj.

Ah, skúmajúc té luzné vaše očká,
na beh bystrého hľadiace potôčka,
    mi úprim, faloš tanie v um.
Tá vaša krása prívet hláše,
tá sveta sličnosť česť, ráz kmáše,
    tá borí pre zisk mravy v rum.

Nezábudôčky, skromné nezábudky!
ah, kto zabudne výbuch, výpad prudký,
    čo pripravil mi hnusu vztek?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Však úfam: zbledne zlosti sláva,
ukrotne kráter, stuhne láva,
    na úder pravý crkne liek.

Oj, nezabudnem v listia vášho vesne,
ký dav upírov zúril, hromžil besne,
    ký skrblý sršal zášti pik!
Lež nech si krákal húf krkavcov,
sbor krvilačných brechal ssavcov,
    nemárni pevca vôle nik!

Nezábudôčky, vy zomriete v krátku,
po blahom žití poletného sviatku,
    no zas vás vzkriesi milá jar…
Oh, kiežby hulvát zdeptal hriechy,
precitnul, ctnosti vztýčil viechy,
    na vľúdnu zmiernil mrzkú tvár.

Dl. 30. VI. 1900

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama