SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Padá listie…


Padá listie, cupká ku našemu oknu,
oj, té moje víčka jak moknú, tak moknú.
Moknú ony, moknú, tiché slzy ronia,
že tá tvoja láska tekavosťou vonia.

Sľubovals’ mi voždy, že ma vezme vesna,
luh keď bude pekný, myseľ bodrá, plesná.
Jaro, leto prešlo, jesenné tu vetry,
hej, to tvoje srdce či mi srdce šetrí?

Hej, to moje srdce vädne ono, klesne
od žalosti, bôľu, od ľútosti, tiesne.
Hej, to schradlé srdce, až sneh strúsi klíma,
studená zem prijme, v kľudnom kline tríma.

Dl. 25. X. 1899

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama