ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Priniesla už zas putá,
do nich všetko vbiť krutá
zima hľadí, treskutá.

Hľa! jako spie spravovať
bielu roliam činovať,
stromom striebra inovať.

Jak maľuje kvetiny,
ruže, riasu čačiny
v driečnej oknách dievčiny!

Tuží potok, bystrinu,
bezdnú plesa hlbinu,
kĺzačiek trať jedinú.

Kyprý, mäkký sype sneh,
na pahorie, grapu, breh,
klokotavý riavy sbeh.

Velí víchrom, fujakom
v tóne hvižďať storakom,
zajkom jazdiť za šľakom.

Pekné kúzli brmboly,
sťaby kryštál, sklo boly,
so striech kôlne, stodoly.

Lúdi, vábi shon lachov,
v pestvách žartov i tlachov
ľadu lietať opachou.^[18]

Vyvoláva krbu kruh,
v sánky vliezť na svieži vzduch,
zdraví budú, jako pstruch.

Ukazuje lesklý srieň,
strapatých vŕb chvelý tieň,
hmliska dolín stálu lieň.

Núti lovca dol poľom,
bŕsť za húskou, hoholom,
k rieky klusať podmoľom.

No nech brúsi semotam,
v hry jej sa ja nemotám,
žijem svojim robotám.

V tichu zľudnej izbice
skladám dumy, trávnice,
vrelé stískam kachlice.

Dl. 1. VIII. 1900