SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Opustená


Čože sa ten slávik ponosuje s bôľom,
že ho tajne slýcha tichej hory pôlom?
Lapili mu párku, srdienko ho páre,
preto plače, žiali, opustený karie.

I ja stonem, trúchlim, zarmútená kvílim,
za svojím šuhajkom k zúfaniu sa chýlim.
Mala ja miláčka, čo mi vlásky pantal,
vzal mi ho, ej, lásky nedoprajný vandal.

Nelkajže, slávičku, v zelenom tom krúžku,
pominú ti strasti, inú najdeš družku.
Najdem i ja, najdem kýsi nový fantom,
keď budem spočívať kvetistým pod hantom.

Dl. 23. X. 1897

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama