Zlatý fond > Diela > Zpod Ľadorhory


E-mail (povinné):

Dlhomír Poľský:
Zpod Ľadorhory

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov

Havran


Sedím, dumám, fajčím. Ponurá smes v mysli.
Clivej lampy matné lipotajú lúče.
Pukám, dmýcham rôzne formy kolies, rúče,
pocit útrob trpký, horký chaos, kyslý.

Mihotavé svetlo trasie sa, tlie, bľadne — —
Šeredný vták všustí, jako žúžoľ: havran.
Vryje sa do ľadvia, hryzie, vrúbi dav rán,
struhu krvi chľúpe hnetnej duše na dne.

Odháňam si vtáka… On len kváka, kráka,
žaloby tne, výtky s vášnivosťou prudkou…
Kde je činov krása? skvelých veniec skutkov?
smevavý nív obrod? zásluha kde dáka?

Pomrvený žasnem, kotúč valím dýmu.
Šereg mrcha oblúd s kocarom sa blíži.
Dotrýznený lká, lká Spasiteľ na kríži —
úzkosti, ah, smrtné v hrôzy rve ma trímu.

Zahriakam si vtáka… On len trhá, kmáše,
sup sťa dravý, srdce Prometeja stálo.
Vzdychotanie vetra, sťaby zlevy prialo,
súžobný môj nútor čiernej noci hláše.

Zapúdzam, hej, vtáka… On len kúše, kráka:
Čím zveľadils’ cirkev, zúbožený národ,
ktorý trpí, zúpi v ťažkých jarme chmárot?
Nevyťals’ mu z cesty jednoho ni kriaka!

Páč na žitia obraz! Divoč, maras, trosky,
prieloh, bodliak, trnie, šťúrov, hadov hniezda.
Tyckáš, blúdiš vo tmách, nikde jagu hviezda,
na lícach ti lpia, hľa žhavé hriechu bozky.

Skúmaj lichú prešlosť! Tymian pálils’ modlám,
v čele každej modly hrozby horí zárez —
Damoklesov kosprd[2]… Mane, thekel, phares!…
Hrdúsim ťa, vinník, zamárniť aj hodlám!

Ľadový pot v tvári, zblazneť sa mi chýli.
Ničomný prach zemský, bezosožný pník som.
Sronený v raz klesnem červ pred krucifiksom:
smiluj sa, óh, Ľútosť, pomôž v strachu chvíli!

Óh, nepusť Judáša zúfalosti na strom!
vraz mi osteň trestu v bujné ňádra, óh, vraz!
Záhubný len rozdrť zahynutia povraz,
okries ducha môjho milosrdia flajstrom!

Miserere! biedny volám skruchy Dávid,
slzy bôľu s Petrom prúdim v hanby kútku.
Odpusť! stonem, Dismas, v kajúcnosti smútku,
daj milosti zrieť mi, priazne Tvojej návid!

V. 20. X. 1913



[2] kosprd — krátunký meč




Dlhomír Poľský

— príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.