ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tristoročná svleky tvoje prachom kryje krypta —
leda lebka v sarkofagu, dvoch-troch kostí kypta;
veľduch však tvoj, zvláštny zjav ty!
večnej krásy, večnej pravdy,
v nedosažných žiary sférach, v blyskotavej sláve,
nad končiarmi géniusov majestátno pláve.

Zašvihol si peruťami, kde len závrat hniezdi,
o všetok lig, o všetok jag luzné obrals’ hviezdy.
V čarovného svetla plnku
rovný kráľu neba: slnku,
okúzlil si hory-doly šerých, tmavých pásem —
Óh, prešťastná, prebohatá, v chráme že ťa má, zem!

Pripravil si o skvost kvetov prírody stráň všetku,
v hrad svoj skľudil opoj vône, šťavu flóry medkú.
Čudá, živly všehomíra:
otroč prúta tvojho číra.
Lahodný van, chujavica, romoniaci víchor
zvelebujú tajný kráž tvoj, i podsvetia psí chór.

Vnoril si sa v dušu ľudstva, v oceána priepasť,
chtivobažná vášeň tvoja tam len, hej, sa vie pásť
Vykoristils’ perál húšte,
klenotov les, divov bľúšte,
a s korábom, hrdý obor, výtržného dojmu!
letels’, letels’ náruživo ku palácu svojmu.

Pripútal si starodávnosť, romantiky báje:
víl, nýmf oblasť, sluje veštíc, bosorákov háje.
A keď skvel sa všeho nábor,
nasníval si vidín tábor.
Grandiózne kusy žitia, nesmrteľné drámy,
kraj to rýdzich monumentov, okršleku známy.

Óh, majstrovské tvorby umu, nadchnutosti žriedlo!
v blesku ich by million druhých v chatrnosti zbledlo.
Kto ich skúma, prajný má lov
nádherných dúm, ideálov.
Samý súzvuk, vkusný súmer v častinách i celku —
Zázračný Boh! silu v ducha čo tak vprúdil veľkú.

Ľúbezná, óh, fantázia gigantickej ríše!
Vražba Tisíc, jednej Noci, strach i des tam dýše.
Rozkoš, úzkosť, strasti, slasti,
čierne scény, lásky chrasti,
trest i pozdvih, sťaby z toku posvätného tieklo:
trofej ctnosti, súžba hriechu, borba, raj i peklo.

Spevná Labuť Avonská ty, rôznych rodov chlúba!
pamäť tvoju obdiv s holdom človečenstva ľúba.
Pokiaľ kultúr hmyria zóny,
blaho krásy v srdci tróni:
smelý duch tvoj v žiary sférach, v blyskotavej sláve,
nad kosorci géniusov majestátno pláve.

V. 23. IV. 1916