Zpod Ľadorhory

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 524 čitateľov.

Autor: Dlhomír Poľský

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na verande


Samučičký, jako prst ten,
sedím, fajčím na verande;
dymu modrý púšťam prsteň
a počúvam: v chládku lipky
drobizg čipčať kvočnej cipky
pri mrvancov olevrante,
pri tvarožci ľúby shon —
Óh, jak milo dlieť tu von!

Božieho je Tela práve,
dňa to zbožnej nadchnutosti.
Jasný blankyt pne sa v sláve,
a slniečka teplá žiara
zvučnú vtáčkov hruď otvára.
Zem sa kochá, slasťou hostí,
spevom, vôňou kypí vzduch —
Tichú prelesť pije duch.

Prelesť tá ma rozkolíše,
letím kams’ do bájí triemu,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
do blaženstva pestrej ríše.
Letím, letím, krýdla až mi
slabnú, haj! sfér krížmi-krážmi,
hlava kľucká, víčka driemu…
Otče lásky, dobra náš:
jak moc krásy, kúzla máš!

Kuba tlie, tlie, oko čičká,
snijem, chrapkám — dlho, krátko?
Na väz lipne mi hrdlička —
vyruším sa, ajhľa! v tráve
s pár stehlíkov rapík máve,
zrnká mädlia s pachtom, sladko.
Zbrní vetrík, hýbe krík,
chvostom krúti bodrý psík.

Slyším jemný zášum vetvíc
starej hrušky, hrabu listia.
Motýľkovia, brúci snetvíc
s kveta na kvet sliedia, liecu,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
v tisíc barvách sa trbliecu,
med kalíškov sebe istia…
Óh, velebný Pána svet!
tvári tvojej páru niet.

Zachodí, hľa, Foibov kočiar,
lastovíc roj sem-tam krúži.
Blesk, nach farbí čubec, končiar…
Samotný som? Oj, nie, oj, nie!
Radosť líc mi pýrom bronie,
srdce horlí, srdce túži:
Kde len pozriem, všade Boh:
žriedlo vzňatia, hoja roh.

V. 3. VI. 1915

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Súvozom