Zpod Ľadorhory
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian
Ondrejko, hej! Ondreju,
futruj svoju nádeju,
sňahy korbám, hľa, vejú!
Dojdú hosti zmrzlých kostí,
u teba sa rozhrejú.
Nezdrží ju prípora,
došmyčí sa šestora
vajčovského do dvora.
Vykúr náhle komnát kachle,
volaj, riadiť, rechtora!
Všibne Jur, Ján, Tóno, Nác,
aj na Karla isto rác!
Čím viac chlapstva, tiech to viac!
Všetkých s pánskou prijmi láskou!
nektár, mannu nastoliac.
Všetci buci, jak jeden,
akých nemá Pešť, Viedeň,
chcú si stráviť v bratstve deň.
Nuž vykúzli bavky uzly,
plesu-jasu stvor eden!
Hop! do práce, odmeny,
strela vašej pečeni!
Poctiť kruh ten vznešený.
Varte, smažte, pečte, pražte,
pugilár nač kešeni?
Obracajte srninu,
kačky, prasce, hlavinu,
každé chuť maj zvlášť inú!
Torta, šiška sa zalíška,
zlatý rozjar vyvinú.
Sem pezinku za okov
a rizlingu za pokov,
žime v sláve roztokov!
Nech tú traktu, tak von, jak tu,
ospevujú sto rokov.
Nebojím sa, nebojím,
nie slabúch, ja, zlý vojín,
aj pred kráľom obstojím!
Drahá kupko, prajný ľúbko!
tie hrdielca napoj im.
Hospodynča, švárny kvet,
gustu tvojmu páry niet,
uzná, uzná vďačný svet…
Lež tá mládza nedochádza,
už ma čáky páli vred.
Fumigujú? Dobre je!
Nech sa im duch zachveje,
že mi zjedli nádeje…
Vkročte, umky, berte šunky!
gágor vám sa obleje.
V. 17. II. 1916
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
