Zpod Ľadorhory

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 72 čitateľov.

Autor: Dlhomír Poľský

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Súvozom


Traja šli sme z trúchlej obce
   v suchosparne velikom,
sťa komondor ponad kopce
   s vyvaleným jazykom.
Ciepkali sme, mdlí, mdlí veľmi,
   odfukujúc s pohrabu,
stíhaní vše chrústmi, čmelmi,
   stupmo s laby na labu.

Búchali sme tak dve na tri
   v neslýchanom úpeku.
Blkotavé slnca vatry,
   hej, dajú tie človeku!
Pánko, rechtor i kostolník —
   hrúz vytiahlý z potoka…
Zhíkne starý s brehu roľník:
   zišlab sa vám patoka!

Skríkne kopáč… V tom, hľa, z kríchu
   ušiak, zruta, páli hen.
Vidím: rechtor kú má túhu —
   keby, hej! bol v trúbe len.
Ufujazdil zajačisko —
   frn! brn! kŕdeľ jarabic…
Lapaj šťastie, kým je blízko!
   Ah, joj! nieto pukaníc.

Nevšímnu nás vrán ni hajná,
  smelo lazia v úbočí;
vše sa vzchytia, žeň kde prajná,
  myš kde, pandrav sa točí.
Nedbá, nedbá ni škrivánok,
  pne sa, drie sa ku nebu;
mihá na svoj v brázde stánok,
  Boha chváli velebu.

Nuž tyckáme tvrdou cestou,
  vôkol na piaď zbožiná.
Jest sa čo báť sucha trestov:
  zmĺkvie, zvädne dolina.
Óh, smiluj sa, Otče lásky,
  pokrop, napoj smädnú zem!
A za býľky, strúčky, klásky
  vďačný zhrmí ľudstva snem.

V. 10. VI. 1915

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Háje