ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kysuca šumiaca, bystrá ty vodička!
Hľad na tvoje vlnky príjemno ma hýčka
blúznenia do sníčka.

V strieborných tých vlnkách, slnečnom pri blesku,
luzné nymfy tropia ihru v dlánok tlesku
rybolovu rezkú.

Rozkošné rusalky, mlieko, ruže v tvári,
Foibosovom v lesku pôvab jejich žiari,
niet im azda páry.

Prepelka keď ozve z raži sa vše kláskov,
zlatým si hrebienkom hodváb češú vláskov,
s kypom devíc hláskov.

A volajú, lúdia smevom, prstom ladne.
Opovážny fanfar, kto im na lep sadne:
zmizne hĺbi na dne.

Nejedon už zmiznul… Hej, podvodný kaštieľ
kryštálových siení, koľkých lupov máš diel?
Nevyzradí stráž tiel.

S koľkými té krásky pri klavíre rujnom,
pri cymbale, harfách drobčia v tlume bujnom,
výskaní pri čujnom!

Makova od chrastín budatínsky po hrad,
s roka na rok vtrhnú, ktorých Neptún, boh rád,
v čarovných taj ohrád.

Stískajú si švarných, celujú si hostí
s náruživou láskou, nikda niet im dosti,
až im praštia kosti.

Potom však mesiačka trpytnom pri svetle
vyhodia milencov ochechule vzletlé
kúzelnej na metle.

Vyvrhnú, sťa hrúzov, rákosia na chodník.
V bielych sem-tam nociach pri hati bdie vodník,
poblúdencov svodník.

Krpec sebe kŕpe, škôrne a či bačkor,
lišaj brnkne v nos mu, s uchom sa chce hrať škor,
láka buckov: ráč skôr!

Aj mne zdrapil bratka, mokvan,^[13] z vrbín tieňa,
s udice keď brúčkom číka striehol, mieňa,
kde hadisko lienia.

Vyše Ľhoty bžunkol podmole do víru,
tenul, tonul valmi v Oškerdy tmu číru,
až ku Vrania pýru.

Úžasná spomienka… Hej, sirény, panny,
ktorým hovie súmrak, purpur zory ranný,
chcete ambry, manny?

Nebantujte slabcov okolitých viesok,
pritrškajte dravcov do šáchoria, liesok,
zábavíšť na piesok!

Pochytajte zhubcov, vycuclite im krv,
by sa sprostil národ vampýrov, hyen čím prv,
skmášte brká im, brv!

Zatokáňte fickov prefíkanej kečky,
úmornej čo kliatby vykuľuje bečky
so strichnínom brečky.

Nech sa vznesie ľud náš mravom, umom, česťou,
povedomia chválou, kultúrnosti zvesťou,
ctnosti kráča cestou!

Potom, hej, potok môj, Kysuca vlnistá!
do osík, briez chládku složím svoje listá
v blaženosti zista.

V. 19. VI. 1916