SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pater Felician


Neublížil nikda brniacej ni muške,
švítornému vtáčku, kvikotavej kuške,
      nikda, nikda, Bože môj!
Čiročistá plála priazeň z neho, láska,
šľachetnosti dôstoj, prívetivosť našská —
      preds’ ho smrti kryje chvoj,
      čierna, ťažká tlačí sloj…

Ideálny mních on, vidín loví postať,
prírody do ríše hladí sa vše dostať
      s parku, siencov cestičiek.
V kniežacom dlie dvorci — nekrmí sa cukrom,
nebaží po sláve — hájov hľadá súkrom,
      chudobný sťa František,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
      šuchor olív, cyprišiek.

Nádherných po punktoch poľuje na krásy,
malebný kde úkaz: hneď sa k nemu hlási,
      pohrúžený v svete dúm.
Gaštanov pod vetvím — Orfeus na tróne —
rozkochá sa, blúzni v kypnom, sladkom tóne,
      hravý listia chyce šum,
      vnímavý zjav, tvorný um.

A vrie v duši, vrie, vrie, čím lahodil obzor,
šumný krajov pôvab, zlatonachý strop zôr
     hojdá, hojdá s nadšením.
Črtá, črtá v celle blýskavého hrádku,
za obrazom obraz kúzli štetec v krátku —
     I vďačí sa mileným
     Tintoretta umením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
A vrie a vrie… Cíti harmóniu božskú,
a pričanká mládež na katedry dosku
     ženiálny, snivý kňaz…
A zavíri spev pier… Utešené hlásky!
sťaby výšin koncert, anjelov shluk rajský,
     nyvý neba ples i jas
     rozliehal sa medzi nás.

S družstvom svojím vzácnym z mesta spie do mesta
don maestro chýrny — triumf každá cesta,
     hlučný potlesk, slasti vzruch.
Zveličená detva od radosti rastie,
s virtuózom pátrom hold jej voľká, šťastie;
     bozky cupká vďaky kruh —
     blaho všade chlípe duch.

Velebníka zásluh v mystičnom vo chráme
luciferská zvrhlosť zákernícky zláme,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
     dýkou zmarí mrzký vrah…
Organársky podliak!… Ľutej pomsty útok!…
Zdúpnelú,[21] ach! šír, diaľ bôľny mrví smútok,
     prenikavý striasa strach:
     ach! opustil zeme prah.

Ach! opustil všetko: barvy, hudbu, trilku…
Za Lukáčom vzlietol, ľúbu poctiť Cilku,
     nad azúrné sféry hôr…
Milovníkov zástup v trudnej srká chvíli,
funebrálna pieseň úpenlivo kvíli,
     a zanemie žiaľny chór…
     Hrobku mračien zastre flór.

V. 2. XI. 1917



[21] zdúpneť — preľaknuto sa diví nad niečím