ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Neublížil nikda brniacej ni muške,
švítornému vtáčku, kvikotavej kuške,
nikda, nikda, Bože môj!
Čiročistá plála priazeň z neho, láska,
šľachetnosti dôstoj, prívetivosť našská —
preds’ ho smrti kryje chvoj,
čierna, ťažká tlačí sloj…

Ideálny mních on, vidín loví postať,
prírody do ríše hladí sa vše dostať
s parku, siencov cestičiek.
V kniežacom dlie dvorci — nekrmí sa cukrom,
nebaží po sláve — hájov hľadá súkrom,
chudobný sťa František,
šuchor olív, cyprišiek.

Nádherných po punktoch poľuje na krásy,
malebný kde úkaz: hneď sa k nemu hlási,
pohrúžený v svete dúm.
Gaštanov pod vetvím — Orfeus na tróne —
rozkochá sa, blúzni v kypnom, sladkom tóne,
hravý listia chyce šum,
vnímavý zjav, tvorný um.

A vrie v duši, vrie, vrie, čím lahodil obzor,
šumný krajov pôvab, zlatonachý strop zôr
hojdá, hojdá s nadšením.
Črtá, črtá v celle blýskavého hrádku,
za obrazom obraz kúzli štetec v krátku —
I vďačí sa mileným
Tintoretta umením.

A vrie a vrie… Cíti harmóniu božskú,
a pričanká mládež na katedry dosku
ženiálny, snivý kňaz…
A zavíri spev pier… Utešené hlásky!
sťaby výšin koncert, anjelov shluk rajský,
nyvý neba ples i jas
rozliehal sa medzi nás.

S družstvom svojím vzácnym z mesta spie do mesta
don maestro chýrny — triumf každá cesta,
hlučný potlesk, slasti vzruch.
Zveličená detva od radosti rastie,
s virtuózom pátrom hold jej voľká, šťastie;
bozky cupká vďaky kruh —
blaho všade chlípe duch.

Velebníka zásluh v mystičnom vo chráme
luciferská zvrhlosť zákernícky zláme,
dýkou zmarí mrzký vrah…
Organársky podliak!… Ľutej pomsty útok!…
Zdúpnelú,^[21] ach! šír, diaľ bôľny mrví smútok,
prenikavý striasa strach:
ach! opustil zeme prah.

Ach! opustil všetko: barvy, hudbu, trilku…
Za Lukáčom vzlietol, ľúbu poctiť Cilku,
nad azúrné sféry hôr…
Milovníkov zástup v trudnej srká chvíli,
funebrálna pieseň úpenlivo kvíli,
a zanemie žiaľny chór…
Hrobku mračien zastre flór.

V. 2. XI. 1917