SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V kútku


Teskním, teskním v tichom kútku,
celé žitie hmyrom víri.
Niet v ňom techy za parútku,
nieto chvíľ tam sladkej lýry.

Veľa som chcel, drahne chápal,
sklam, sron krásnych vidín túžba.
Spľasnul nápon, vytlel zápal —
kopa uhlia, popol… súžba.

Hrdé plány, blýskavé sny
nevražnosti zdrmal vietor;
útlu nebreť, flóru vesny,
hej, dolámal, v rokle smietol.

Skvelý čestných cieľov prápor
horlil za zdvih, ľudstva níže.
Stretal sber som, nápor, zápor —
námah povďak: slina, kríže.

Kopnul druh ma, brat i priateľ
vo vyhnanstva vypral pustu —
Nie div: smútku snujem fátel,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
osuheľ si shŕnam hustú.

Nie čud: v clivom že cniem kútku,
duch malátnie, tvár šmúr číry;
zamrelý sťa číž na prútku,
bez ostraby medkej lýry.

V. 21. X. 1914