ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ah, Božinko, Bože dobrý,
čo to zo mňa zbudne?
Modlikaj, pros, hoc i žobri,
nemáš ostráb studne.
Darmo vzdycháš, voláš darmo,
nevoľnie ti útrap jarmo…

V hriadkach sádku nášho vôkoľ
krásné ruže rastnú.
Priletel k nim bodrý sokol,
bľusknúť na mňa, šťastnú.
Ah, ten sokol, on ma múti,
celý svet sa so mnou krúti.

Óh, matičko, milá matko,
v srdiečku mňa páre!
Ratujte mňa, úbožiatko,
bo ma plašia máre.
A matička, ľúba matka,
usmeje sa, vlas mi hladká.

Líčka moje chudnú, blednú,
zmätok orie v tvári.
Uzdravte mňa chorú, biednu,
strach ma kýsi kvári.
Doktor: chichi! nič ti nenie,
zdravý máš puls, prejde snenie.

Zabočím ja ku cigánke,
sťažujem sa smutná.
Pozri, skúmaj mi na dlánke,
čo mi dušu putná?
Čob’ sa na dne pekla piekol,
vták akýsi ťa uriekol.

Ah, ten vták, ten divný úrek,
zmariem, zblazniem, šušká.
Neznesie to tuhý Turek,
nieto mdlá ja muška.
A morím sa, súžim v kútku,
rvu, pru vláčiac v hrudi prudkú.

Klopem, klopem zas u veštca,
zranené ja dietko;
sypem dudky z hĺbi mešca,
vyžalujem všetko.
Vetí veštec chvejnými rty:
zotaví ťa kytka myrty.

Ah, Božinko, mocný Bože!
kde je bôľhoj istý?
Recept, podbieľ nespomôže,
kružmentové listy.
Zrak môj zvlhnul, v žiali zmokol —
Srdca záhoj: švarný sokol!

V. 5. X. 1912