ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Žltne listva, žltne vo viniči hustom,
kmáše si ju vietor, s trápnym trúsi šustom.
Verandička,
múz maličká!
Ktože mňa už v poetické sny učičká?
Jakože sa skmotrím s trudným tvojím pustom?

Kto len kedy vídal? V diali jaseň ešte,
a už stopky štíču kéhos’ ďasa kliešte…
Tuskul ľúby
mojej chlúby!
Tak sa mi zdá, zamlknú ti spevov trúby,
chradnutia keď tvojho trúchlé skúmam lieštie.

Tvoje veru žitie: živel môjho žitia…
Kdeže dumiek sladkých vence budem viť ja?
Keď skon v Pánu
šplie mi mannu,
šiatru blaha odomkýna hrobov bránu…
Requiem aeternam! S tebou aj mňa vzchytia.

Čože ťa len zašlo? Bacilly snáď vojny?
Rudý výbuch sopky, požiar, bôľov hojný,
čo vesmírom
s besným vírom
žerie všetko, usmrcuje v jede čírom?
a do trosiek smutných svet valí, ten strojný?

Beda srdcu môjmu, zúfné city zhoj mu!…
Vdychuj dážď, vzduch, slnce: sily kriesby dojmu!
Zotav náhle
žilky skrahlé!
Osviež listie, vzpriam výhonky, tie vypráhlé — —
Bo ináče máry s tebou aj mňa pojmú.

V. 14. VIII. 1916