ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Umrel mi otecko, zle sa mi, ah, zviedlo!
Nenechal mi allatúry,
iba jedny legatúry,
Šibenice, Škorču, Majerovo sedlo.

Ošarpanú chajdu, otrhané plundry,
k tomu borgu vyše práva,
hlavy až vlas dúpkom stáva —
Buď povďačný, trkvas, nefrfoc, nehundri!

V úrad gruntov pozriem, čo mi patrí v hárku?
Slobodný vzduch, voľné žitie,
slnca svetlo, vody pitie,
Kysucový kúpeľ, slíž, hláč, hrúzik v jarku.

Neškodné dedictvo! Len pomoci nenie.
Sám som, jak prst, veru sám som,
opustený, trudný Sámson — —
Treba kutrať rebro, zlahodiť to bdenie.

Zadumaný ciepkam na ten starý Tábor.
Hej, kebych mal biednu stovku,
vzal by žienku, chutnú Žofku,
zastrúhal by boston zo Žiliny Gábor.

Lež moľ zhlodal dudky, nullu halí kapsa.
Pigľované švarné dámy,
tovar pyšný, móde známy,
špúli, búli po mne tým okom, čo na psa.

No počkajte, strižky! Prijde hladu nov, no…
Každá sa z vás vyšošúri,
brčky, svitky našopúri —
a čo ziape z truhly? Nepoviem vám rovno.

Čistý nuž ja, čistý, lenže pritom istý.
Nebojím sa ohňa, vetrov,
neshrčí mi kôlňa, petrov,
nezamrznú, zkúste, sadov, parkov listy.

Neskundolí siatin povíchrica, búrka.
Nepodochnú žrebce, morky,
nesroní ma osud horký,
čo na raj boháčov kedy-vtedy zdurká.

Nezabŕdne do mňa prefíkaná lúpež,
besný browning, zboja útok.
Nestíhne mňa taký smútok,
bo, tanistro šťúpla, v prázdnote sa húpeš!

Znám ja i remeslo. Ničoho nenieslo!
O zem piznul muštu, klince,
na čír, šuvichs čert, pán slince — —
Valach, duj do trúby! Pltník, rušaj veslo!

Zablúdim do šenku, pardon! do hostínca.
Vydrigroš sa škerí chutne,
otrčí mi vína z putne…
Vred ťa hádzal, zhromžím, však mi razí minca!

Drhne banda v Mýte, rád by medzi gliedu,
zaskočiť si tangá dve tri.
Riadič bálu ma nešetrí,
s hurtom pýta vstupné, nedá nič na kriedu.

Bože môj, ah, dobrý, toľký malheur, hanba!
No, počujte, lasi, cajdy,
budete lkať, kriviť gajdy —
nevšimnem vás, just! just! ovisne vám gamba.

Mám ja strýčka, pán je, pod Kráľovcom, v diali.
Má dukátov stá-stá korcov,
bez financov, bez dozorcov,
prisľúbil mi, dá aj, čo mi ústa prialy.

Pokrvných mám drahne v Ameriky panstve,
u Morgana, Vanderbilta,
i vo Viedni u Rotschilda —
zaperím sa tam, hej, millionov na pastve!

Korundmi, diamantmi nafutrujúc kasne,
na mohutnom, krásnom Vretni
postavím si kaštieľ setný,
v ňom si budem tróniť, až mi sláva zhasne.

V. 18. VIII. 1914