Zpod Ľadorhory
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian
Lopoty dňa zmizly,
znavené sú smysly,
no vyhýba sen oku.
Dlhá, strašná noc tá!
Čiernych príšer pocta
hmyrí môjho u boku.
Podopriem sa v okne,
zrak mi vlahou mokne,
dumu šúľam hlbokú.
Temä útrap svesiac
kde-tu zriem na mesiac,
mihavé na hviezdice.
V žltom líp, vŕb listí
ostrý vietor švistí,
šarpe, cuchá vetvice.
V kroví buble rieka,
s kocha kuvik škrieka
vyzývavo, velice.
Voláš, desný vták ty,
ždavý[17] karu trakty,
zveš na nocľah cintora.
Drahne biednych, drahne:
rád pod hanty ľahne,
koho v temnom kútku
mračná dusia smútku,
duša zúpi, lká chorá.
I mňa krušby rýzeň
v žíne šustol trýzeň,
žiaľu vrhol návalom.
Snahy, blaha ciele,
ušľachtilé, biele,
morom tenú: vrak[18] a lom.
Jahôd, malín špetky
zášť mi vzala z klietky —
cniem, schnem v srone zúfalom.
Nuž, váb, krikľúň! husto,
keď máš vábiť gusto,
hlasom smrti kuvičím.
Vylúď podľač, sber tú —
nech sa berie v čertu!
nehatím ťa praničím.
Vyškrť, čo ti ľúbe,
čest čo, rod, chrám rúbe —
ja ti všetko dožičím.
Len mňa a tú starkú
Vadičovky farku
nechaj ešte, dobrodej!
Nás pred páľou, dažďom
vernej lásky plášťom
ľútostivo priodej!
Pegazu dá trávy,
Pegaz jej chlm slávy —
S výhostom sem nechoď, ej!
Mnohé rytmy, stanze
rujné vedú tance,
mnohý hudie v hlave rým.
Bujné vrenia torby:
tvorby orby, borby
v hĺbi útrob teperím.
Nyjem: sveta svetlo
by sa s ními stretlo,
s dojmom srdca veškerým.
Nuž, osudník: vrešti,
rakvu, máry vešti,
len mne šianaj žitia tíš…
Dumná luna pláve
ponad kostol práve,
jas na svätý prská kríž
Vartáš tretiu hlása —
Bože! buď mi spása,
ukolíš ma v spánku ríš!
V. 5. XI. 1917
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
