SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nevrlý svet


Pod tou slávnou hrabov Stráňou,
hýv, borievok, plančia pláňou,
     je to mrzký svet!
Len sa hmlí, hmlí, len sa smoklí,
spuchlý ručaj hučí v rokli,
     až ťa hádže vred.

Nevidíš, hej, tvári slnka,
nevrlosť ti na nos brnká,
     brky svieša duch.
Seď, stoj, kuckaj v tom suslíku,
vesmír v mysle drž uzlíku,
     každý rve ťa šuch.

Durný vietor skučí, piští,
hrej sa, kľuckaj pri ohništi,
     zimomravý stvor!
Meteľ tančí, šľahá stráne,
strigy truštia stromov gáne,
     suché rázgy hôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nuž kreš verše, strúhaj básne,
keď vatrička stlieva, hasne,
     chuď keď škrtí mráz…
Chytím drumbľu — či vraj lýra?
praštím o zem, pazder číra
     nech je struna krás!

V. 11. X. 1914