SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prepelka


Prepelička milučičká,
tak sa teším, tak ja rád!
že ťa láska moja hýčka,
žes’ mi verný kamarát.

Na strnisku, úhorisku
mrcha žitie mala si;
nebezpeč tam striehla v blízku:
zimomráz, hlad, kuvasi.

Prijal som ťa do izbietky,
teplého do kútika.
Voľnosť máš tu, papky všetky,
špížoveň vždy vyniká.

Zobkaj ryžu, žlté žitko,
upíjaj si z paňvice!
Nech ti tučnie zúzik, lýtko,
nebojkaj sa kočice!

Strečkuj, sháňaj, loz po dlážke,
škrabkaj, hrabkaj medzeru!
Buď mi vtáča smelé, našské,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
neoželieš, nie veru.

Keď ufrkne zimy vietor,
záčel, sňah keď roztaje,
vesny zefýr keď prilietol,
zeleň zdobí zas kraje:

Vypustím ťa, hej! z hoferstva,
pipulinko, choď poľom!
Tam si budeš volať zčerstva:
váva, váva, podpoľom.

V. 18. X. 1914