SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Návšteva


Samotnosti navyklému
   tak to milo, snadne,
mladistvých dní verný súdruh
   v náručie keď padne.

Slúchaš, slúchaš s braterských pier
   minulých dôb riadky…
Ah, jak zbodrie ochliplý duch,
   aký pocit sladký!

Zapomínaš všetko, všetko,
   čo vše dušu rúcha…
Zapomínaš — sluch všetečný
   s takou techou slúcha!

Kratochvíle, ihry, pestvá,
   zlatých dníkov lásku…
Ah, požívaš let motýľkov,
   blahú rozkoš našskú.

A dotiaľ si čerstvý, šťastný,
   kým pri tebe priateľ…
Zavznie s Bohom! dvereň vrzne,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
   všedný zas máš fátel.

V. 28. I. 1916