Zpod Ľadorhory
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian
Do rodného šiel ja Mesta,
kam neschodná vedie cesta,
po dlžiznej dobe už.
Nie s radosťou, jako indy,
nechcem žvatlov, klochtu, bryndy!
starý, biely som ja muž,
netreba mne plesa, rúž.
Vytrženie, zábav spustu
som tu mával chvíľu hustú —
odporné to všetko mi!
Nové mysle, nový náhľad,
výstredný ruch mladých nálad;
zvláštny oblek, aj domy,
divný aj zvyk súkromý.
Česť, statočnosť sú neznáme,
o stydnosti nekrič dáme,
sebeckosť len, zisku reč.
Skromnosť, vľúdnosť? drzý nástoj;
ten zažehnal bratstvo preč,
nenávisti mácha meč.
Nie to pre mňa, vidno, vidno,
v inších bránach moje vidmo,
inší drží mňa chotár.
Pod Kráľovcom, v tichom kútku,
tam si vášeň krmím prudkú;
tam si hoviem, hoc psotár,
no samučký, samotár.
Kde som fŕkal, hádzal frčky,
shodil som hneď dlhé brčky,
v svoju náhlil dedinu.
Tu sa cítim, ako nikde,
aj pri biede, aj pri krivde.
Tu mám básne, hrdinu,
siestu sníkov jedinú.
V. 18. IV. 1915
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
