Zpod Ľadorhory
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian
Majerovo Sedlo, dumný háj, potok…
Uštibralo dievča trávnic tam hrotok.
Spievalo o láske šumnou sihlinou,
stretajúc sa zavše s hlohom, kalinou.
S pniska skočí hájny ručník vezme jej,
strach strelil do tvári, z očiek spŕchne lej.
Vidí nečin dubnák, vzlieta, žaluje,
ľútostivý pastier dychčí zo sluje.
Vyplatí dopadné, záloh vymení,
bledé, vlahé líčko znov’ sa zrumení.
I ponukne v povďak smačné trávnice,
zobne sebe s dve-tri, chutia velice.
Zrak naň uprie, šťastná, nežno smeje sa,
Natešený chasník: lusk! lusk! v lahodu
kradmo urve s ústok sladšiu jahodu.
A uvrzne húštim k ovciam chlpatým
a vypúšťa z pípky modrý zvoľna dým.
A devuška dibká, teskná, cez hory,
v komore jej srdca čosi bútorí.
Zadumený bojtár druždí krovinu:
v čulom čuje srdci čudnú novinu.
Pomrveným srdciam niet chvíľ, úkoja -
až posvätnou štólou vedno sa spoja.
V. 4. VI. 1917
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
