Zpod Ľadorhory
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian
Ej, to žitie, biedne žitie
mizerného človeka!
Kde-tu spokoj, úsmev, pôžit, —
mne i nádej uteká.
Nevrlosti chmúrny kotrec,
nač ma vztýčiť nárazom?
Dupím, drepím, parob súžby,
premretý sťa vták mrazom.
Vľúdnosti niet v divých grúňoch,
úprimnosti srdca niet!
Prívet lásky čakáš darmo,
žlč ti mrzký núka svet.
Zodieraš sa spásy prácou
za zdvih, blaho zlých duší:
krkavčí bes kráče, kváče,
až ťa škrekom ohluší.
Nuž, čo buble jedu oblasť,
búrka pomlúv, striel lety?
prečo prští v ústrety?
Dokiaľ smie rvať sverepý duch,
nevražnosti Lucifer?
Oj, nie potných mzda to námah,
spik to, broj to zášti ver!
Nie to povďak čestnej ctnosti,
uznania hold, techy krok!
Pľušť to zhuby, lomoz víchra,
rup, rev dravcov, hnusu tok…
Cný holúbok, v tesnej sklonke,
výšim zrak vše ku nebu:
Boh milostí! objav úslň,
ukáž moci velebu!
V. 30. I. 1917
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
Galéria obrázkov
Obrázok
