Zpod Ľadorhory

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 524 čitateľov.

Autor: Dlhomír Poľský

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nikdy!


Svieti slnko, svieti,
ihličie, list nieti,
   mliazgu, brost…
Suchá moja vesna
neokreje, plesná;
ani háje zlatej báje,
   ani hvozd.

Spieva vtáčik, spieva,
voľká hloh mu, réva,
   lásky svet…
Srdca môjho živly
dávno vposled zivly —
Mňa len, smútku nemú lútku,
   kántri hnet.

Kvitne kaška, kvitne,
ach, kedyž’ mi svitne
   blaha lúč?
Nikdy, viacej nikdy!
krema, keď ma krypty
dumná oblasť vezme vo vlasť,
   škripne kľúč.

V. 16. XII. 1917