ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I

Oj, Erin, Erin, smaragdový ostrov!
ty večný martyr Ježišovho Creda,
ctný okruh svätcov, nešťastnou si kostrou!

Vyhasly vatry blýskavej ti slávy,
po kryptách zúpi voľnosť, pozdvih, rozvoj —
Tyranský corgoň morduje ťa, dávi.

Liet štyristo už v mori bied sa kúpeš,
ľud ukrutníkov! žhavú rýpeš súžbu —
No ducha tvojho nezlomí psia lúpež!

II

Ni v zúrnych časiech, za cisárov rímskych,
neznášal súžob národ kríža toľko,
čo v jarme Anglov hrabivých ty, kmínskych.

S katanskou zášťou lúpil, dral ťa drancier,
ti vylieval krv smilný, vilný zvoľník:
bys’ odkopol ráz, katolíctva pancier.

No žiar ťa vedie, fakľa pravdy čistá,
čo zažal Patrik ohnivý tvoj dávne —
Zavrhneš Brita, nespustíš sa Krista.

III

Lež úfaj, úfaj, pevnú pestuj vieru:
tá borba živlov, hroznej zeme otras,
pomôže k spáse, blaženosti mieru.

Ej! musia uznať berly, vrstvy, bratri:
po čiernych trýzňach, dlhých mukách pekiel
natúry právo, sloboda ti patrí!

Ej! svitne zora, splesá v rokliach riava,
ocukrí Pán Boh vrúcnu chrámov túžbu:
ej! zbronie, zbronie synov tvojich sláva.

V. 8. X. 1917