SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bezúfnosť


Sadnul stehlík ružokríka na vrchol,
rumený list rudej ruže oprchol.
Hravý vetrík suché lupne pochytal,
tiché hroby cintorína posypal.

Blahé dumy, rozihranej duše kvet,
zvädly, zbledly, ach, už ich viac veru niet!
Vlnky riavy lichú pádeľ spatrily:
do zábudiek pochovaly mohyly.

Vstanú mrtví, bezpochybne ožijú,
možná objať túžob mojich ľaliu?
Zasmušilej poézie múza ty!
bezúfnosťou je tvoj chotár posiaty.

V. 1. VII. 1917