ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hájiky, hej, háje, zelené vy háje!
v tajnosť vašu bziknem, chuť keď mysle zlá je.

Ratoliestky chvejné, zádumčivý zášum!
bolo by to jak-tak, lež, haj! chorý náš um.

Jahodienka drobná, jaká si mi sladká,
ni holúbka cukrot, zlatej mluvy vrátka.

Kyprín luhy, kvietky, veru ste mi šumné,
nejedna, hej! trpká spomienka ma kumne.

Drkotavá bystreň, bublinkuj mi, zurči!
milý, dobrý Pán Boh komu ma len určí?

Ľahko tebe, pinka, činčarovať bodro,
nenie žiaľu ôstia, čob’ ťa bôľne bodlo.

Roztoch tebe, skočné veverčiatko, hupkať,
nemáš blenu, ľuľku horký pohár chľupkať.

Hrkúc, hrkúc, hrdlík, družka sa ti chechce,
falošný, hej! zbehlík veru ma len nechce.

Hej, mládenci lestní, premrštení zlazni!
jaká vám to rozkoš, keď sa chúďa zblázni?

Tekavci vy sem-tam, niet nad vami trestu,
dôverčivej láske že trnčíte cestu?

Láska, hĺbi láska, šialivá ty láska!
či ti z toho prijde, keď mi srdce praská?

Láska, slepá láska, zbesnelý ty pes, jež!
prečo citných rákoš sveta s tohto snesieš?

Neviem, kde sa podiem, všetko mi je bridko,
pŕchne zrno zdravia, ako zrelé žítko…

Hej, šelestné háje, vy prelestné háje!
v lone vašom bydlím, chuť keď ducha zlá je.

V. 11. VI. 1917